Trump
Donald Trump si ide svoje. Nakoniec, ako vždy. V USA vstúpilo do platnosti navýšenie cla o pätnásť percentuálnych bodov na čínsky tovar v celkovej hodnote vyše dvesto miliárd amerických dolárov. Nás by to malo zaujímať z dvoch dôvodov.
Po prvé, Trump sa vyhráža podobne drastickými clami aj Európskej únii. A hoci Petrovi Pellegrinimu to na ich spoločnej fotke svedčalo, akosi sa nechce veriť, že by práve on dokázal Trumpa presvedčiť, že to nie je ten najlepší nápad.
Po druhé, Trumpove hry sa nás dotýkajú už teraz. Reaguje na ne globálny akciový trh a tým chudobnieme, respektíve bohatneme pomalšie my všetci. Nádejou je len to, že Trumpove nesystematické kroky už Európu raz de facto silnejšou urobili – síce na hulváta, ale predsa len donútil viaceré krajiny zvýšiť svoje rozpočty na spoločnú obranu v rámci NATO. Netušíme, čo dobré môže vzísť z jeho naťahovania sa s Čínou, ak to však nejako opäť prinúti Európu, aby sa spoliehala viac sama na seba, bude na tom aspoň čosi pozitívne.
Identita
Stredoškoláci by do europarlamentu poslali Kotlebu aj liberálov. Ostatné strany by prepadli. Prieskum pekne ukázal, kto a čo bude politickej scéne diktovať v najbližšie roky. Dorastá generácia, ktorej nestačí chladný výpočet opatrení, často sprevadzaný komunikačnou ťarbavosťou. Tento mix vytvára pocit, že nové je vlastne staré. A že výmena vedúcich politikov bude len výmenou figúrok. Strany, ktoré rastú, ponúkajú niečo iné – étos. Každý je diametrálne odlišný, pravda, no je to étos. Ideológia.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.