deň víťazstva nad fašizmom mal pre mňa tri podoby. Po prvé, detskú podobu víťazstva nad absolútnym zlom, akým bola Hitlerova agresívna politika a rozpútanie ničivej vojny. Zlí boli porazení akoby v nejakej rozprávke. Dieťa si mohlo potvrdiť, že dobro vždy zvíťazí nad zlom, pravda nad lžou.
Samozrejme, boli sme v tom školsky indoktrinovaní základnou ideou, že tí dobrí v tejto rozprávke boli bratia Sovieti. V detských hrách chcel byť sotvakto Nemcom, lebo musel napokon kapitulovať a akože umrieť. Víťazmi mohli byť len tí s červenou päťcípou hviezdou. Ale dieťa rástlo a vyrástlo aj z rozprávkového sveta jednoduchého boja červených hviezd proti sivo-čiernym krížom.
Po novembri 1989 sa história mohla oslobodiť od ideologických pút a 8. máj mohol byť aj nanovo definovaným dňom víťazstva nad fašizmom, kde boli síce Sovieti stále prítomní, lebo im túto osloboditeľskú pomoc nikto súdny nemal prečo uberať, no už sme jej rozumeli kritickejšie a rovnako aj tomu, že to neboli len Rusi, kto nám pomohol zbaviť sa fašizmu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.