volil som Radoslava Procházku. Bola to chyba. Aj v jednom, aj v druhom prípade. Netajím sa tým, že si prezidenta vážim. Považujem ho za slušného, charakterného a odvážneho človeka. Toľko na začiatok, len aby bolo jasné, aký mám k nemu vzťah. A teraz k tomu, čo sa chystá urobiť.
Keď som, ešte pred vraždou Jána Kuciaka a Martinky Kušnírovej, natáčal v garáži Petra Zajaca jeden z jeho videoblogov, povedal mi, že Kiskovou povinnosťou je zostať v politike, že nemôže po piatich rokoch vcelku úspešného súboja s politickými mafiánmi len tak odísť, na všetko zabudnúť, a venovať sa svojej rodine.
Andrej Kiska bol vtedy rozhodnutý za prezidenta nekandidovať a nijako sa tým netajil. Vražda dvoch mladých ľudí však zmenila nielen Slovensko, ale aj jeho postoj k tomu, či v boji o slušné Slovensko zotrvá, alebo nie.
„Ak niekto vyčíta Andrejovi Kiskovi, že založením strany v podstate oslabuje súčasnú opozíciu, tak sa mýli.“
Ak mu predtým mnoho ľudí vyčítalo, že si zvolil odchod z politiky, tak teraz čelí výčitkám, že založením svojej strany fragmentuje opozíciu. Mnohí mu majú za zlé, že príležitosť poraziť Smer premeškal údajne tým, že dohodol zrušenie pripravovanej demonštrácie iniciatívy Za slušné Slovensko, ktorá mala byť najmohutnejšou od prelomových udalostí roku 1989.
Po nej vraj mohla padnúť celá vláda a mali byť vypísané predčasné parlamentné voľby. Ako to teda vlastne je? Zakázal demonštráciu? Nezakázal? Mal svoje konanie hnať až za hranu ústavnosti len v mene nejakej fiktívnej a určite celkom neistej porážky zla?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.