joe Biden nie je v politike nováčikom. Prvý raz bol za senátora zvolený, keď mal 29 rokov, ako senátor získal povesť jedného z pilierov Demokratickej strany. Za prezidenta kandidoval už dvakrát, obidva razy mimoriadne neúspešne, potom si však urobil meno ako viceprezident Baracka Obamu a dnes hádam niet toho plnoletého a voličsky oprávneného Američana, ktorý by Joea Bidena nepoznal.
A nielenže ho poznajú, v zásade ho aj majú radi. Predbežné telefonické prieskumy, ktoré sa robili krátko predtým, ako Biden oficiálne oznámil kandidatúru, signalizujú, že veľká časť voličov ho vníma pozitívne – až nadšene.
A ešte jedno plus si môže Joe Biden pripočítať, v dnešnej dobe nezmieriteľných zákopových vojen v politike i mimo nej dosť dôležité: dokonca jeho politickí oponenti o ňom väčšinou hovoria zmierlivo a láskavo.
„Pre Demokratickú stranu je Joe Biden vážna dilema: je ochotná podporiť chlapíka jeho typu?“
Keď bol ešte viceprezidentom, republikáni neraz zdôraznili, že sa s Joeom Bidenom dalo ľudsky dohodnúť a rokovania o ťažkých otázkach v jeho prítomnosti vždy postupovali hladšie, než keď bol za stolom jeho prezidentský „bos“ Barack Obama. Joe Biden je totiž žoviálny chlapík, ktorý vie požartovať a podebatovať s každým, nielen bez rozdielu pôvodu, ale aj bez rozdielu politického presvedčenia. Niežeby bol nad ideológiami, kdeže. Ale vie sa nad ne povzniesť, keď je potrebné nadviazať ľudský kontakt.
Biden má dlhoročné skúsenosti. Je to starý washingtonský harcovník a jeho kontakty i praktické znalosti kuloárov potreboval aj Barack Obama, ktorý ho síce intelektuálne určite prevyšoval, ale práve Biden dodával jeho akademickému imidžu tú potrebnú ľudskú – a ľudovú – šťavu.
To, nakoľko dokáže byť Biden ľudový, je v demokratickej politike jeho veľkým pozitívom. Pochádza síce z rodiny, ktorá bola pôvodne solventná, ale v čase, keď prišiel na svet, trpela vážnymi finančnými problémami. Roky, keď museli Bidenovi rodičia živoriť, sťahovali sa k svojim rodičom a postupne si budovali živobytie znovu od nuly, na ňom zanechali stopy.
Vyštudoval právo, hoci ho nudilo, ale veril, že pre jeho ambície bude potrebné. Už počas štúdia bol pevne rozhodnutý stať sa do tridsiatky senátorom a potom prezidentom. Senátorstvo mu vyšlo, prezidentský úrad mu dosiaľ uniká.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.