Padli tri príklady – Ústavná rada vo Francúzsku a Ústavné súdy v Nemecku a Rakúsku. Naozaj?
Ústavná rada vo Francúzsku nie je na najvyššej pozícii v hierarchii súdov v krajine. Skladá sa z deviatich členov, každé tri roky sa traja z nich obmenia. Členov vymenúva prezident a predsedovia senátu a národného zhromaždenia, a to na obdobie deväť rokov, bez možnosti predĺženia funkčného obdobia. Obrovský rozdiel oproti nášmu Ústavnému súdu je najmä v tom, že na členstvo v Ústavnej rade vo Francúzsku nie sú stanovené žiadne podmienky z hľadiska veku, praxe alebo odbornej spôsobilosti.
Okrem toho sú všetci bývalí prezidenti doživotnými členmi Ústavnej rady, pokiaľ nie sú v konflikte záujmov. Rovnako nesmú členovia Ústavnej rady zastávať žiadnu funkciu s volebným mandátom.
Keď Fico teda používa Ústavnú radu vo Francúzsku ako príklad spolitizovania voľby ústavných sudcov u nás, zavádza, lebo Ústavná rada funguje na odlišnom princípe ako náš Ústavný súd, nie je tiež rozdelená na senáty a na jej členov sa nekladú také nároky ako u nás.
Mimochodom, Fico uviedol ako príklad spolitizovania Ústavnej rady vo Francúzsku Laurenta Fabiusa s tým, že je to politik. Áno, Fabius bol dokonca aj premiér. Bol aj predseda národného zhromaždenia, minister financií, aj minister zahraničných vecí. Počas jeho politickej kariéry čelil len jednému veľkému škandálu, ktorý nesúvisel s korupciou.
Išlo o škandál, keď krv kontaminovanú HIV podávali pacientom trpiacim hemofíliou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.