keďže Sovietsky zväz, náš vzor, bol na tom po všetkých stránkach katastrofálne, ich občania sa u nás cítili ako na Západe.
Dlhodobý pobyt vo vtedajšom Československu bol pre Rusov lákavý. Tak sa do rodiny vysokopostaveného straníckeho funkcionára vydala občianka ZSSR, ktorá tvrdila, že je zubná lekárka. A bola ochotná okamžite nastúpiť, pretože doma pracovala na obvode, ktorý mal minimálne 5 000 pacientov. Napriek všetkým týmto skutočnostiam začal primár zubného oddelenia pátrať po jej vzdelaní. Pochopiteľne, boli tam rôzne veľké tlaky, hrozilo aj odvolanie samotného primára, no systém nepovolil. Vysvitlo, že občianka musí dva roky navštevovať zdravotnú školu, ak chce získať aspoň maturitu a smie pracovať čo i len ako zubná sestra. To, čo stačilo v krajine neobmedzených možností, kde včera zjedli to, čo mali zjesť zajtra, to u nás nebolo nič platné.
Je smutné povedať to, no v tomto prípade mal socializmus poriadok. Na prvý pohľad sa zdalo, že poriadok bol aj v zdravotníctve ako takom, no bolo to len zdanie. Vedeli by sme odborne argumentovať, prečo systém v skutočnosti nefungoval. Pre pacientov bolo dôležité, že bol dostatok lekárov všetkých špecializácií. Dnes je situácia opačná.
Môj otec, ktorý ako zubný lekár odrobil 48 rokov v praxi, z toho 35 rokov v malom mestečku, vie situáciu posúdiť veľmi presne. Každý deň stretne bývalých pacientov, ktorí sa mu sťažujú, že nemajú kam ísť. V obciach a malých mestečkách nie je väčšinou nijaký zubár. Alebo len jeden a celkom iste je dôchodca. Máme teda dlhodobý problém. Pre politikov by to mala byť veľká výzva, ako tento problém kvalitne vyriešiť. No problém je v tom, že sa vlastne nič nedeje.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.