mojou najskoršou spomienkou, ktorá sa mi vybaví z roku 2018 je vysielanie rozhlasu. Počúval som ho cestou z Rakúska a dozvedel som sa o vražde Janka Kuciaka a Martinky Kušnírovej. Musel som na chvíľu odstaviť auto na krajnici a pokúsiť sa predýchať túto hroznú správu. Hneď som volal jeho kolegovi Marekovi Vagovičovi a jeho vydesený hlas ma nenechal na pochybách, že sa stalo niečo mimoriadne vážne.
Mojou najodpornejšou spomienkou na rok 2018 je tlačová konferencia, na ktorej Robert Fico prstom ukazoval na milión eur položených na stole a s falošným súcitom v hlase oznamoval, že sú určené pre toho, kto pomôže nájsť páchateľov tejto odpornej vraždy. Tá neúprimnosť doslova zaplnila celú miestnosť ako lavína. Nedalo sa tam dýchať.
Mojimi najinšpirujúcejšími spomienkami z roku 2018 sú demonštrácie Za slušné Slovensko. Nebol som ani na jednej z tých, ktoré sa konali v Bratislave. Pokladal som za svoju povinnosť ísť do malých miest na strednom a východnom Slovensku. Tam som videl, ako sa z ustráchaných obyvateľov konečne stávajú sebavedomí občania, ktorí sa rozhodli brániť svoju slobodu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.