je to pre bezpečnostnú architektúru sveta problém? Určite áno. Jim Mattis nebol nejaký „noname“ minister, bez ktorého mašinéria pôjde hladko ďalej, len podpisovať nariadenia bude niekto iný. Jim Mattis bol v Trumpovej administratíve ten, kto si váži spojenectvá, chce ich upevňovať, nie narúšať. Bol tým, ktorý sa dokázal vzoprieť horším nápadom Donalda Trumpa. Bol tým, koho si vážili republikáni a aj niektorí demokrati. Bol človekom s dostatočnou odbornosťou, rozhľadom aj intelektuálnymi ambíciami. Uvažoval ako vojenský stratég, ale vždy sa opieral o hodnotový rámec, bez akého je každá stratégia hluchá.
Pre transatlantické spojenectvo bol Mattis neoceniteľný. Neraz vraj zabránil Trumpovi, aby neuváženými slovami a činmi ešte väčšmi otriasol základmi Aliancie. Kým bol pri Donaldovi Trumpovi tento zdanlivo nenápadný sivovlasý muž so sardonickým pohľadom, existovala istá záruka, že hodnoty Aliancie budú pre túto administratívu naďalej podstatné, aj napriek Trumpovej tweetopolitike.
Teraz Mattis odchádza. Je to výsledok viacerých zároveň pôsobiacich faktorov. Jeden z nich sú dlhodobé spory s Trumpom. Spory pri menovaní ľudí do dôležitých funkcií, spory o stratégiu voči Iránu. Mattis nebol zástancom až takého silového prístupu k Iránu, aký preferuje Trump. Zároveň mal však úplne jasno v tom, že Rusko je pre Západ veľkou hrozbou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.