šéf maďarskej vlády sa opäť vybral do Ruska, oficiálne vraj rokovať s ruským prezidentom Vladimírom Putinom o energetike. Na čo všetko sa dvaja spojenci pri vodke navzájom posťažujú a koho poohovárajú, nevieme a môže nám to byť ukradnuté. S istotou však môžeme pomenovať to, o čom Orbán v Moskve pomlčí.
Nešiel vyčítať šéfovi Kremľa, že anektoval Krym a okrem polostrova patriaceho Ukrajine už vyše štyri roky na diaľku okupuje aj východnú Ukrajinu. Nešiel ho ani požiadať o prepustenie hladujúceho Krymčana Olega Sencova a nebude chcieť ani vysvetlenie nových zistení Britov v kauze otravy agenta Skripaľa a jeho dcéry.
Jednoducho, maďarský premiér zašiel za kamarátom, s ktorým chce obchodovať a doladiť (v skutočnosti nie až také výhodné) rozšírenie atómovej elektrárne v Paksi o nové bloky. Je to však biznis s pachuťou autokracie, lacného populizmu, falošného nacionalizmu a pokrytectva.
nechcú vás v Európe? V Moskve ste vítaní
Prečo aj pokrytectva? „Nedovolíme nikomu, aby nám vzal čo i len jediné písmenko z nášho práva na kontrolu vlastných hraníc,“ povedal tento týždeň v maďarskom parlamente Viktor Orbán a myslel tým, samozrejme, Európsku komisiu, ktorú demagogickými rečami označuje za hrozbu pre bezpečnosť Maďarska. A ten istý Orbán, ktorý sa (aj keď zbytočne) bije do pŕs za ochranu hraníc svojej vlasti, sa na druhý deň vyberie do Ruska. Na debatu s režimom, pre ktorý sú povojnové medzinárodné zmluvy zdrapom papiera a hranice zvrchovanej Ukrajiny imaginárnym plotom z práchnivého dreva.
„Orbánov režim zatiaľ nezašiel tak ďaleko ako ten Putinov, a to aj vďaka brzdám a váham, ktoré v Európskej únii máme.“
Faloš a povrchnosť na entú. Pri tom by sme však s kritikou skončiť ani zďaleka nemali.