nešla z nej energia, že všetko je v poriadku, všetko sa rieši, treba len trpezlivosť a bezmedznú dôveru, že tu všetko ideálne funguje. Naopak, Čižnár pôsobil dojmom nahnevaného človeka, ktorý sa hnevá na vlastných podriadených aj na systém, ktorý neochraňuje ľudí pred zločinom, násilím či podvodom. Z jeho vystúpenia to dosť vyžarovalo.
Čižnár hovoril jednoduchým priamym jazykom, v ktorom sa jasne značili jeho pocity a postoje. Pritom hovoril najmä o tom, ako zlyhali jeho podriadení na východe Slovenska. Keď jeho námestník Šufliarsky čítal štatistiky a detailne hovoril o tom, ktoré kauzy preverovali na Generálnej prokuratúre, používajúc pritom striktne právnický jazyk, Čižnár bol nervózny a aj ho prerušoval či „prekladal“ do ľudskej reči.
O práci svojich podriadených povedal aj toto: „To je hanba pre nás.“ „Nemáme sa čím chváliť,“ bolo to „odfláknuté“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.