Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Na Jánovom pohrebe

.eva Čobejová .názory

Časť našej redakcie bola v sobotu v Štiavniku. Poklonili sme sa pred Jánovou rakvou, hodili sme do jeho hrobu vetvičku krušpánu a stisli ruku jeho užialeným rodičom.

Eva Čobejová

tam v Štiavniku sa v sobotu stretli dva svety. Bratislavské a vidiecke Slovensko. Stáli tesne vedľa seba, spojené smútkom, hnevom, žiaľom, odhodlaním. 

Prišlo veľa áut z Bratislavy, bolo tu vidieť novinárov hádam z každej väčšej redakcie. Niektorí tu boli pracovne, ale väčšina prišla iba vzdať Jánovi poslednú úctu. Práve tu, v tejto odľahlej dedinke, kde sa možno ani žiadne noviny  nepredávajú a možno ani veľmi nečítajú, kde sa nesledujú politické debaty, lebo ľudia majú dôležitejšie veci na práci, stáli vedľa seba ľudia aj z konkurenčných redakcií, podávali si ruky, objímali sa, zotierali si slzy a mlčky počúvali slová z evanjelia a cirkevné obrady. Bola to pritom taká klasická novinárska komunita, z veľkej časti neveriaca v Boha, neprináležiaca k žiadnej cirkvi. Ale tu v Štiavniku bol pohreb výsostne cirkevný, jeho súčasťou bola aj omša v katolíckom kostole a tie krásne smútočné spevy, ktoré slovenská katolícka cirkev má pre tieto obrady. Áno, aj toto bol Jánov svet, nielen  Bratislava a jej redakcie. 

„Ján vlastne tieto dve Slovenská prepájal.“

A potom tu boli ľudia zo Štiavnika. Ľudia, ktorí poznajú Jánových rodičov, ktorí videli, ako tu v tejto dedinke v Štiavnickej doline Ján rástol, ako dospieval, ako spoznával svet.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite