ktovie, kto v OĽaNO stál za myšlienkou predstaviť tieňovú vládu. Ale zlý nápad to nebol. Mieril totiž na dva zásadné problémy, ktorým hnutie dlhodobo čelí.
Tým prvým sú obvinenia z nedostatku pozitívnej agendy. OĽaNO sa najviac vyčíta, že „iba“ bojujú proti korupcii, rozčuľujú sa na tlačovkách a neponúkajú riešenia. Predstaviť dôveryhodné tváre jednotlivých problematík, ktoré si postupne budú budovať svojimi návrhmi kredit, je správna cesta. Príkladom je Sulíkova SaS, kde ich tímlídri majú jasnú agendu a pravidlá, ako majú konať. Prakticky už od volieb v marci 2016 systematicky pracujú na svojich témach, sú uveriteľní a aktívni. Sám si spomínam na niekoľko angažovaných konverzácií napríklad s Karolom Galekom, expertom SaS na energetiku. (Kto je expert na energetiku v OĽaNO?)
Druhým problémom OĽaNO je, že hnutie je pre mnohých iba dominantný Matovič. Angažovaní experti, tieňoví ministri a ministerky, by mohli svojimi fundovanými vyjadreniami a návrhmi opakovane šíriť éterom, že OĽaNO má viaceré zaujímavé osobnosti.
„Predstavenie tieňovej vlády je nevyužitá šanca a krok späť.“
Z druhého problému (príliš veľa Matoviča) vyplýva tretí: komplikované vytváranie nových spojenectiev. Igor Matovič je totiž človek, ktorý viac rozdeľuje, ako spája. A to sa týka aj najbližších spojencov OĽaNO. Opýtajte sa napríklad Alojza Hlinu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.