Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sýria: Výsledok Obamovej nečinnosti

.marína Gálisová .názory

Hľa, paradox. Americký prezident, ktorý dostal Nobelovu cenu za mier, je tým, komu môžeme poďakovať za hrôzy v Sýrii. Iste, nielen jemu. Ale len od neho sa dalo čakať, že urobí niečo pre skutočné ukončenie konfliktu. Neurobil.

Marína Gálisová

občas má pravdu aj Donald Trump. A keď po brutálnom útoku chemickými zbraňami na civilistov v sýrskom Idlibe spomenul, že na tomto má svoj podiel viny Barack Obama, tak trafil. Napokon, je to príliš očividná skutočnosť a Trumpovi sa politicky hodí. Ale to jej z pravdivosti vôbec neuberá.

Barack Obama mal totiž niekoľkokrát historickú šancu urobiť niečo konštruktívne pre vývoj v Sýrii. Napríklad ešte v roku 2013, keď sa vyjadril, že ak Baššár al-Asad použije proti vlastným občanom chemické zbrane, bude to znamenať prekročenie „červenej čiary“ – a Američania zasiahnu. No len čo sa takýto útok Asadových síl proti civilistom odohral, a bol zdokumentovaný a rozšírený po všetkých médiách sveta, Obamova administratíva strčila hlavu do piesku. Nastalo zhrozené ticho – a doň vzápätí hlasno vstúpilo Rusko. Pretože len čo John Kerry, vtedajší Obamov šéf zahraničia, akoby žartom utrúsil, že veď Asad by mohol tie chemické zbrane aj odovzdať, ozval sa ruský šéf zahraničia Sergej Lavrov s úplne vážnou tvárou: Ale áno, mohol by ich odovzdať, a aj ich odovzdá, a my to zariadime.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite