s Lukášom Krivošíkom sme o vzostupe SNS napísali do najnovšieho .týždňa. Pridávam niekoľko postrehov, ktoré sa nezmestili do printu.
SNS sa v roku 2010 rozlúčila s predvolebnou kampaňou podguráženým Slotom, ktorý moderátora Slovenskej televízie v priamom prenose poučoval o plynoch a prdoch. S odkazom na kauzu nástenkového emisného tendra, keď sa nominanti SNS na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja striedali ako studený a teplý front. Na parlament to vtedy ešte vystačilo, ale v predčasných marcových voľbách v roku 2012 národniari zo zákonodarného zboru vypadli. Značka SNS zostala zúfalo toxická, kým sa ju nerozhodol vyprať jej dočasný držiteľ Andrej Danko.
Príbeh predsedu SNS nesie podobné črty ako mladícke roky premiéra Fica. Najprv kádrový dorast, potom tichá kolaborácia (aj keď v prípade Danka to už nebola KSS) a potom naratív záchrancu v hodine dvanástej. Ficovi sa dianie v SDĽ za dodnes nevysvetlených okolností obrátiť nepodarilo, tak vlastnou hlavou založil svoj projekt a cez vtedy módnu nálepku tretej cesty sa snažil prichádzať s páčivými nápadmi na míle vzdialenými politickej realite. Nakoniec úspešne kanibalizoval takmer všetko, čo malo ruky a nohy naľavo od stredu. Andej Danko zachránil projekt najstaršej slovenskej politickej strany, ako to jej vedenie rado opakuje (aj keď to historicky nie je korektné) nielen vlastnou hlavou, ale najmä vlastnou peňaženkou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.