Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

2016. Kedy je pravda to, že nič nie je pravda?

.andrej Bán .názory

No dobre, prišiel som na to takmer neskoro, ale predsa. Osobnosťou roka je Peter Pomerantsev.

Andrej Bán

nemám rád skupinové rituály, napríklad koncoročné ankety. Máme taký zvláštny zvyk, vyberať si na trhu ilúzií hrdinov a antihrdinov. Aj ja ho mám. A preto skôr, než nastanú udalosti, ktoré nastanú a skôr než pochopíme, že ten hrozný rok 2016 bol v porovnaní s rokom 2017 dobrý, poviem vám jeden príbeh.

Znie to nepochopiteľne, ale pre mňa ako človeka terénu bolo asi najväčším zážitkom tohto roka čítanie knihy. Volá sa Nic není pravda a všechno je možné, surreální srdce nového Ruska (Dokořán, 2016), napísal ju Peter Pomerantsev. Poviem dôvody, ale predtým musím čosi uviesť na správnu mieru. Bol to, jemne povedané, rok mimoriadne bohatý na podnety. Stačí zoznam niektorých mien a udalostí, vysvetlenie nie je potrebné: utečenci, Fico, Kotleba, teroristické útoky, brexit, Trump, Aleppo, pápež František, kancelárka Merkel.

Môj kamarát z Michaloviec Marek Boka (a iní diskutujúci na našom webe) prepáčia, no výrazy domácej proveniencie ako SaS, Sulík, OľaNO, Matovič, Bugár, Kaliňák či Bašternák považujem za menej významné. Pretože chlieb lámu iní a inde. Až doteraz sme si v strednej Európe užívali výhody závetria jednej z najlepších častí tejto planéty. To ale pominie.

Kde je taká krajina? A je to vôbec možné? Áno, Rusko síce má voľby, ale „opozícia“ so svojimi takmer komickými lídrami je tak financovaná a organizovaná, že v skutočnosti posilňuje Kremeľ.

Osobnou udalosťou roka pokojne mohla byť moja nočná debata s približne dvadsiatimi voličmi Kotlebu na ľudoprázdnom námestí v Dolnom Kubíne po verejnej diskusii o extrémizme v tamojšom kulturáku – z očí do očí, ale bez agresivity. Mohla ňou byť aj moja jarná cesta s tuctom študentov a študentiek našej Mediálnej školy .týždňa na grécko-macedónsku hranicu do Idomeni krátko predtým, ako polícia vypratala provizórny utečenecký tábor. Som rád, že naši študenti získali to najcennejšie – osobnú skúsenosť z terénu. Videli utečencov ako ľudské bytosti, v dobrom aj zlom, nie ako neosobné správy na internete. Hovorili s nimi, počúvali ich príbehy.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite