teraz viem, že som dobre urobil. Veď okrem toho, že tam pred divadlom stála skupinka nespokojných mládencov s transparentmi a podaktorí volali políciu, že má teraz neopakovateľnú príležitosť doručiť predsedovi vlády predvolanie na výsluch, sa tam nič mimoriadne neudialo. Teda nič mimoriadne v tom zmysle, že by delegáti predniesli nejakú predstavu, kam by sa táto krajina mala pod ich vedením uberať. Povedzme si však na rovinu: od toho poslušného stáda, ktoré sedelo v hľadisku divadla, sa vlastne nič podobné nedalo ani čakať.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.