mnohí z vás tam zrejme ešte neboli. Tak si to poďme skúsiť predstaviť. Hradný kopec v Bratislave. Vedľa brán barokového paláca, ktorého posledná prestavba pamätá Máriu Teréziu, ale viac Váhostav Juraja Širokého, sa rozlieha budova Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej charakter zastal na polceste medzi poschodovým panelákom a železiarňami v Podbrezovej. Navrchu stožiar so slovenskou vlajkou. Za Danka vlaje trošku väčšia. Sekunduje jej nefunkčná televízna anténa.
Vstúpite do predsália zahataného ochrankou. Bezpečnostný rám a detektory vydávajú pípavé zvuky. Keď sa prebijete cez ochranku, schodiská na oboch stranách vedú k rokovacej sále o poschodie vyššie. Pod vami leží obstarožný červený koberec, káble pod izolepou, rôzne mramorové útvary a strop ako z kulturáku. Za nimi najnovšie oltár národa. Aspoň taký je výmysel predsedu parlamentu Andreja Danka a prezrádza o ňom viac, akoby sa mu páčilo.
„Predseda parlamentu chce oslavovať štát nevkusným oltárom s výstavkou na úrovni izby revolučných tradícií.“
Budovu tejto inštitúcie architekti dizajnovali pre iné časy a totalitná neúcta k parlamentarizmu tu trčí z každej diery.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.