na druhej protestnej akcii proti Kaliňákovi som sa cítila takmer stará. Všade okolo mňa boli mladí ľudia, najviac som videla dvadsiatnikov. No žiadne vyholené hlavy, ale kultivovaných, odhodlaných mladých ľudí, z ktorých nesršala nenávisť. Skôr túžba, nádej, odhodlanie a možno aj láska k tejto krajine.
Boli tam partie študentov, mladé zamilované páry, ktoré sa držali za ruky a na sebe mali čierne tričká s nápisom Fico chráni zlodejov. Tešilo ma, že títo mladí ľudia nešli na pláž, na prechádzku, do kina, ale na demonštráciu. Zvonili kľúčmi, dvíhali červené karty a pri slove Fico, kričali: Odstúpiť! Pri mene Kaliňák, zaznelo aj radikálnejšie: Do basy!
Tí mladí ľudia stáli na námestí aj za tých, ktorí nemohli prísť, lebo – napríklad majú doma malé deti, alebo za tých, ktorým už neslúži zdravie, alebo sa musia starať o chorých starých rodičov. A boli tam aj za tých, ktorí sú takí zaťažení hypotékami a pôžičkami, že musia mať dve zamestnania. Je to prirodzené, každá mladá generácia má svoju úlohu a nemala by sa jej vyhnúť. Keď svoju rolu nesplní alebo ju pochopí zle (viď mladých pochodujúcich extrémistov),
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.