podľa Brooksa sa študenti prestížnych amerických univerzít ocitli akoby uprostred dvoch mlynských kameňov. Jedným z nich je škola, druhým politika. Na jednej strane žijú v kapitalistickom svete stresujúcej súťaživosti, ktorá ich iba oberá o čas; na druhej strane sa zas zaujímajú o politicky ľavicové témy. Brooks vymenúva feminizmus, ľudské práva, egalitarizmus a environmentalizmus. A práve z toho pramení ich vnútorné napätie. Tam, kde ide o ich vzdelávanie a budúcu profesiu, pociťujú mnohí úzkosť z toho, že zlyhávajú a nemajú na to. No keď príde reč na politiku, sú, ako píše americký komentátor, „lační po prudkých križiackych výpravách, ktoré naplnia ich morálne túžby a nastolia sociálnu spravodlivosť“.
„Tí, ktorí by chceli použiť politiku ako nástroj na naplnenie emocionálneho a osobného prázdna, sa stávajú čoraz viac extrémnejšími a napokon končia ako fanatici.“
To vedie študentov k tomu, že sa čoraz častejšie hlásia k politike identity, k zanechaniu univerzitného života a návratu k svojim koreňom (nech by šlo trebárs aj o provinčné geto).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.