narodenie a úvod samostatnej existencie našej krajiny bol dramatický a ak mnohí dúfali, že je plne za nami, paralely so súčasnosťou nepustia. Sebaľútosť a vyratúvanie negatív je fajn, no poďme ďalej. Čo by sme zaželali Slovensku k jeho výročiu?
V prvom rade krátko k mladým. Vo svojom okolí vnímam dve prevažujúce skupiny. Jedni sú tí, ktorých zabil genetický konformizmus. Majú od rodičov vštepené, aby príliš nevytŕčali, nevymýšľali a sledovali nalinkovanú trajektóriu. Nič tak nepokazia, nikoho nerozčúlia. Je to naučená garancia, ako sa vyhnúť problémom a toto socialistické dedičstvo miesto okamžitého umŕtvenia neraz posúvajú ďalej. Škoda, genetický konformizmus pohlcuje talenty, ktoré sa často utopia v strachu. A práve tie každá krajina pre vlastnú dynamiku nevyhnutne potrebuje. Ako prvé zaželajme Slovensku odvahu urobiť hrubú čiaru za svojou šedivou minulosťou.
„Oddeľovanie dvoch strán, masy a elít, je záležitosť pomerne logická. Zbavuje zodpovednosti. Kompetentní, a teda zodpovední, sú tí druhí.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.