rozumiem tomu tak, že zdravotnej poisťovni platíme priebežne nemalé sumy za to, že keď nás skolí nemoc, poisťovňa za nás zaplatí lieky a lekárov. A rozumiem aj tomu, že zdravotná poisťovňa (tá moja neštátna, aj tá všeobecná štátna) to má prepočítané tak, aby na tom z dlhodobého hľadiska neprerobila.
Preto v princípe nenamietam ani voči pozvoľnému zvyšovaniu mesačných poplatkov a dokonca sa snažím porozumieť aj vyrúbenému nedoplatku (hoci ma jeho výška vždy privedie k časovo obmedzenému záchvatu hnevu a nenávisti). Snažím sa brať to tak, že si ako zákazník platím službu, ktorú veľmi pravdepodobne niekedy v budúcnosti využijem. A zákazník je, ako vieme, pán.
"Zaujímavá predstava o službe zákazníkovi: miesto toho, aby za ním doručovateľ prišiel, keď je pravdepodobne doma, oni to vykonajú iba alibisticky. Zákazníka však skásnu reálne."
Vykorisťovanie, teda vnímanie zákazníka (prípadne zamestnanca, ale o to tu nejde) ako korisť, ako toho, koho možno vyžmýkať, vyťažiť, obtiahnuť, vykoristiť, sa začína až vo chvíli, keď vám vaša poisťovňa oznam o nedoplatku doručí.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.