Bábkové divadlo na Rázcestí (BDNR) bolo prvé divadlo, do ktorého som chodil. Najprv na detské predstavenia v rámci školského vyučovania, neskôr na dospelejšie klauniády. To Rázcestie, na ktorom divadlo stálo, bolo presne v polovici cesty medzi našou školou a našim “dvorom” na konci Kollárovej ulice. Cestou zo školy sme sa často zastavovali pri jeho plagátoch. Páčili sa nám. Vtedy by sme to asi tak nepovedali, ale dnes vieme, že toto divadlo patrilo medzi tých niekoľko inštitúcií, ktoré dodávali farby do ináč pomerne sivej normalizácie nášho detstva.
Neskôr sa divadlo presťahovalo do krásnej Vily Dominika na Skuteckého ulici a vytvorilo v nej skutočne čarovný, hravý svet. S Ivetou Škripkovou a s Mariánom Peckom, ktorí BDNR už roky vedú som sa medzitým spriatelil a z obďaleč som sledoval ich zaujímavú a dôležitú prácu.
Vôbec ma neprekvapilo, že ľudia z BDNR iniciovali projekt STOP EXTRÉMIZMU!
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.