We Want The Airwaves je pesnička, ktorá sa spieva z času na čas aj u nás. Má iné slová a iné obsadenie, ale v podstate ide o to isté. Najprv začnime tým, že som sa na na Facebooku dočítal, že premiér Fico sa rozhodol zvolať tlačovku o zavedení 25-percentnej kvóty hranosti slovenských pesničiek v našich rádiách kvôli tomu, že tým odláka pozornosť od kauzy Váhostav. Aj keby to bolo jeho zámerom, taká záplata, ktorá by zakryla taký veľký problém, neexistuje a určite ju neprekryjú ani trable súčasnej slovenskej popmusic.
S myšlienkou zavedenia kvóty hranosti prišli začiatkom roku 2013 niektoré hviezdy z generácie osemdesiatych rokov, medzi nimi Jožo Ráž a Maťo Ďurinda, ktorí sa vybrali do parlamentu, kde lobovali za pôvodnú slovenskú v hudbu. Vtedy sme o tejto kauzičke napísali v .týždni článok, prečo ich aktivita nakoniec vyznela tak, že im nejde o všeobecné blaho, ale o ich vlastné vrecká s tým, že zavedenie kvót je jednoducho blbosť. Ale jedna vec je istá, niečo na slovenských komerčných rádiách určite nie je v poriadku.
Nebavme sa teraz o RTVS (vrátane Efemka), tam sa slovenská hudba hráva vo veľkej miere, neviem či je na to nejaký zákon, ale hráva sa. Problémom sú komernčné rádiá – tam sa slovenská hudba nehráva. Otázka znie, prečo? Je taká zlá? Je jej tak málo, že by jednoducho tieto kvóty nenaplnila? Tá prvá otázka je kvalitatívna, takže na každú pieseň existuje iná odpoveď.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.