Ak by sme hodnotové presvedčenie spoločnosti posudzovali podľa médií, boli by sme jedna z najliberálnejších krajín na svete. Zo siedmich denníkov, ktoré dnes máme, ani jeden nie je konzervatívny. Naopak, proti takému pohľadu na svet skôr bojujú. Podobne je na tom Slovensko pri potratoch či rozvodoch. Náš zákon o potratoch je porovnateľný s najliberálnejšími na svete, preto už nezaujíma ani liberálne strany. Pričom to nie železné pravidlo ani na pomery EÚ, v dvoch krajinách je potrat de facto zakázaný (Írsko, Malta).
.asimilovaní
Pravidlá pre rozvody sú ešte benevolentnejšie, ako za čias socializmu. Miera pôrodnosti, rozvodovosti či percento detí narodených mimo manželstva hovoria, že Slováci sa už správajú veľmi podobne, ako ľudia v nereligióznej západnej Európe.
Vždy bolo pritom jasné, že na Slovensku žijú aj ľudia s iným hodnotovým nastavením. Ale zdalo sa, že žijú niekde za ohradou spoločenského diania, sú asimilovaní a s touto situáciou v zásade zmierení. V politike sa k nim hlásila jedna strana, síce stabilná, ale bez líderského potenciálu. Zdá sa, že im ani nevadilo, že v stánku mali na výber len denníky, ktoré im nerozumeli.
To všetko korešponduje s tým, že viera je tu - napriek všetkým rečiam o relgióznej krajine - menšinovým žánrom. Ľudí, ktorí pravidelne praktizujú vieru (zúčastňujú sa bohoslužieb aspoň raz týždenne), nie je oveľa viac, ako žije na Slovensku príslušníkov národnostných a etnických menšín. Že sa pri sčítaní ľudu ku kresťanstvu prihlásili dve tretiny obyvateľstva, nemá výpovednú hodnotu. V supersekulárnom Francúzsku sa ku kresťanstvu hlási podobné množstvo ľudí, no svoju vieru tam praktizuje menej ako desať percent z nich. Prieskumy pritom hovoria, že rozdiel v životnom štýle (napríklad počet detí) medzi ateistom a nepraktizujúcim veriacim je menší, ako medzi nepraktizujúciom veriacim a praktizujúcim veriacim.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.