Bratislavu navštevujete s prednáškou na tému „kolapsy civilizácií včera a dnes“. O možnej „smrti Západu“ sa veľa hovorí. Niektorí predpovedajú ekonomický, iní klimatický kolaps, ďalší zase hovoria o kolapse morálno-etických hodnôt. Ktorej z týchto teórií ste zástanca vy?
Ani jednej. Všetky tie skupiny, ktoré ste menovali, majú svoje partikulárne záujmy. Chcú predávať svoje myšlienky, respektíve získavať dotácie práve na tú svoju kolapsovú tému.
Čo teda rozumiete pod pojmom civilizačný kolaps?
Veľký mýtus je, že v prípade kolapsu ide o niečo veľmi negatívne. Fakticky je to len strata zložitosti systému - asi trojnásobná, až štvornásobná. Každú civilizáciu a každý systém čaká kolaps. A to v tom zmysle, že sa na prechodnú dobu zjednoduší, pretože jednotlivé jeho súčasti prestanú fungovať. V období transformácie postupne vzniknú nové štruktúry, ktoré budú efektívnejšie. Kolaps sa skladá z rôznych segmentov a procesov. V konečnom dôsledku vedie k regenerácii systému, respektíve k vytvoreniu nového a funkčného.
Spomenuli ste, že kolaps sa skladá z rôznych segmentov a procesov. Môžete uviesť konkrétne príklady?
Znefunkčnenie administratívy, nárast mandatórnych výdavkov, neschopnosť štátu presmerovať ekonomické zdroje, vládnuca elita stráca legitimitu... Tých vnútorných faktorov by sa našlo viac. Každopádne, všetky tieto faktory navodzujú krízu, ktorá sa obvykle objavuje aj v období problémov vonkajšieho charakteru, typu klimatické zmeny. To všetko dohromady vedie k tomu, že systém už nemá robustnosť, aby tieto tlaky vydržal.
Čiže invázie barbarov, prípadne prírodná katastrofa typu zemetrasenie alebo výbuch sopky nie sú príčinou zánikov civilizácií? Ide len o akúsi poslednú ranu z milosti, ktorá zabije starý a zomierajúci organizmus?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.