Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Už nechcem byť euroskeptik

.martin Hanus .názory

Keď sa konalo referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie, nezúčastnil som sa na ňom. Nebola to neúčasť z ľahostajnosti, naopak, bola to uvedomelá neúčasť: protestný prejav proti viacerým neblahým tendenciám v EÚ.

Bol za tým tak trochu aj luxus nesúhlasu, keďže sa všeobecne predpokladalo, že naše členstvo v EÚ schváli pohodlná väčšina (hoci účasť napokon len tesne presiahla nevyhnutné 50- percentné kvórum).

Ale po desiatich rokoch členstva v Európskej únii je čas na hlbšie zamyslenie: čo sa z vtedajších euroskeptických obáv potvrdilo, a naopak, čo realita celkom vyvrátila?

V istom zmysle sme mali, my euroskeptici, pravdu vo všetkom: v mnohých oblastiach sme sa nezvratne vzdali suverenity, nové zákony sú z dvoch tretín inšpirované či priamo nariadené z bruselskej úrovne (a vraj základným princípom EÚ je subsidiarita, sic!); taktiež bolo nebotyčnou ilúziou myslieť si, že EÚ vyrieši hlavné slovenské hriechy (stačí pohľad na harabinovskú justíciu), naopak, niektoré ešte zväčšila (korupcia v ére eurofondov). Ale v tomto sme to mali ako euroskeptici pomerne jednoduché – hovorí sa tomu sila sebanapĺňajúcich sa proroctiev.

V inom zmysle sme sa vo všetkom mýlili: aj napriek bruselskej normotvorbe sa zápas o podobu Slovenska zvádza u nás, nič na tom nezmenila ani obávaná Lisabonská zmluva. Nie je ani pravda, že členstvo v EÚ, ktoré prinieslo preberanie náročnej a nákladnej legislatívy, zastaví proces ekonomickej konvergencie medzi chudobnejšími štátmi z východu a bohatou západnou Európou.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite