Kalvínska mentalita, či skôr rodinná anamnéza?
Protirečivé prijímanie Weberovho najznámejšieho diela zrejme súvisí s tým, že mal vo všeobecnosti pravdu, no nie nutne z úplne rovnakých dôvodov, než si sám myslel. Inak povedané: Jedným z nezamýšľaných dôsledkov reformácie asi naozaj bol príspevok k vytvoreniu spoločenských podmienok pre rozvoj kapitalizmu, demokratického národného štátu a modernity všeobecne. Akurát za tým zrejme nebola oná weberovská duševná úzkosť kalvínov, ktorých do nutkavej činorodosti poháňala subjektívne pociťovaná neistota o vlastnom spasení.
Niektorí autori prameň tohto Weberovho psychologizovania hľadajú skôr v rodinných vzťahoch jeho rodičov (života si užívajúci otec v kontraste s asketicky zbožnou protestantskou matkou), prípadne v nenaplnenom manželstve s vlastnou ženou. Samotný Max zažíval počas života vážne depresívno-úzkostné epizódy, ktoré súviseli s jeho rodinnými pomermi. Na vtedajšom meštiactve, ku ktorému patrili aj Weberovci, bolo čosi neurotické. Sigmund Freud a Jožo Ráž by povedali, že zato mohol „zanedbaný sex“. A k podobnému záveru dospel aj Weberov životopisec Joachim Radkau, podľa ktorého Weberove sociologické koncepty súviseli s jeho duševnými úzkosťami...
Každopádne, podľa tejto štúdie modernizačný vplyv protestantizmu skôr vyplýval z dôrazu na všeobecnú gramotnosť a rozvoj školskej dochádzky – dôsledok uplatňovania teologického princípu „Sola Scriptura“ a dôrazu na čítanie Biblie bežnými ľuďmi v ich národných jazykoch. Jednoducho, aby si aj prostí ľudia mohli prečítať Božie slovo, ktoré širokým vrstvám zrazu sprístupnila kníhtlač, museli byť gramotní. To si zase vyžadovalo všeobecný vzdelávací systém. Keď už človek dokáže čítať Bibliu, môže si prečítať akékoľvek knihy – tie teda prestávajú byť doménou hŕstky vzdelancov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.