Robert Fico sa tak zrejme dopustil najväčšej chyby vo svojej politickej kariére. Áno, ešte stále tápeme v určitej neistote. Keďže sa nerobili exit polly (teda prieskumy u občanov, ktorí práve odvolili vo volebnej miestnosti), nepoznáme presný profil voličov jednotlivých kandidátov, čo komplikuje prognózy. Vďaka exit pollom by sme dnes napríklad mali informáciu, aká je druhá preferencia Procházkových či Kňažkových voličov, takže by sa na základe dát dalo odhadnúť, aká je veľkosť masy, ktorá sa chystá o dva týždne presunúť k Andrejovi Kiskovi. Takto môžeme trendy iba tipovať. Je zjavné, že veľká časť voličov Radoslava Procházku aj Milana Kňažka bude v druhom kole voliť Antifica, otázne sú však pomery – koľko z nich dá hlas Kiskovi, koľko ostane doma a koľko to radšej hodí Ficovi? Ak je to naozaj tak, že Kisku volila okrem klasických opozičných voličov vo veľkej miere práve zmes protestných či neukotvených voličov, bola by to pre neho ďalšia skvelá správa – znamenalo by to, že v druhom kole ho šíky opozičných voličov, ktoré sa priženú od Procházku a Kňažka, s prehľadom vynesú do prezidentského paláca.
A Kiska môže naozaj očakávať mohutné prítoky: od Milana Kňažka v Bratislave, kde Fico o dva týždne zistí, aký je to pocit obliecť si župan Moniky Flašíkovej-Beňovej. Procházka zas dominoval na katolíckej Orave a určite vehementne odporučí svojim voličom, aby dali hlas Kiskovi (napokon, je v životnom záujme rodiaceho sa lídra pravice, aby sa stal Kiska prezidentom).
Robert Fico mal pádne dôvody, prečo pôsobil v nedeľu krátko po polnoci tak zronene. Jeho situáciu najlepšie ilustrujú nasledovné čísla: kým Ivan Gašparovič získal v prvom kole pred piatimi rokmi pri takmer identickej volebnej účasti 876 061 hlasov, Fico ich získal o takmer 350 tisíc menej (iba 531 919).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.