Žeby vtedy v detstve, keď som sa po rodinnom čítaní Biblie začala vypytovať, prečo majú ženy byť mužom podriadené, a nikto mi na to nedokázal dať odpoveď? Odpovede mi síce dávali, ale všetky z nich sa bili buď so základnou logikou, alebo s mojím inštinktívnym presvedčením, že nerovnosť muža a ženy je jednoducho, ehm, blbosť.
Alebo vtedy, keď mi prízvukovali, že by som sa mala hrať s bábami, nosiť sukničky, a vôbec, správať sa „dievčenskejšie“? Alebo keď mi dobrotivé príbuzné hovorili „Nebuď príliš múdra, to chlapci nemajú radi“? (Zaujímavé, vždy to tvrdili len príbuzné, nikdy nie príbuzní.) Alebo keď som sa na strednej škole dozvedela, že je čudné, keď počúvam tvrdú muziku, veď som dievča, ba dokonca nemám ani staršieho brata, od ktorého som tú „metalózu“ mohla chytiť. Prosto, nevysvetliteľný jav. Alebo aj potom, keď som na vysokej škole dostala do ruky Aspekt? Hltala som texty, nie so všetkými som súhlasila, ale už ten pocit, že sa tu otvárajú témy, dovtedy neslýchané, bol oslobodzujúci.
Môj feminizmus má zrejme mnoho začiatkov, tak ako existuje aj mnoho feminizmov. O tej mnohosti feminizmov veľa ľudí netuší, a tak sa dnes zase stretávam s názormi, milými i nemilými, vtipnými i smutno-smiešnymi.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.