Ani výhrada vo svedomí nemusí pomôcť
Keď sa diskutuje o zväzkoch osôb rovnakého pohlavia, mnohí ľudia len kývnu rukou: „Ale veď nech sa sobášia, komu tým uškodia?“ Problém tejto argumentácie je, že manželstvá nie sú iba kontraktom medzi dvomi osobami. Vytvárajú pre ľudí, ktorí ich nepodstúpili, povinnosť rešpektovať ich a správať sa v istých situáciách k zosobášenému páru ako k manželom. Práve tieto dopady homozväzkov na tretie strany, ktoré ich nepodstúpili, sú jedným z argumentov proti ich zákonnému zavedeniu. Vy nemusíte chcieť mať s teplými zväzkami nič spoločné. Stačí, že ich aktéri prejavia v istých situáciách záujem o vás a už ste v „antidiskriminačnej“ pasci. Štát vás núti vybrať si, či poslúchať svoje svedomie alebo zákon pod hrozbou sankcie.
O tom, že sa nejedná o teoretickú hrozbu, svedčí niekoľko káuz zo zahraničia, kde konkrétni ľudia nechceli byť súčasťou „teplých sobášov“ a následne mali problémy so zákonom. Je tu prípad svadobných fotografov z Nového Mexika, manželov Hugueninovcov, ktorí kvôli svojmu kresťanskému presvedčeniu odmietli fotiť lesbický „svadobný“ obrad. Podobný je prípad kvetinárky Barronelle Stutzmanovej zo štátu Washington, ktorá z dôvodu svojej kresťanskej viery v tradičnú definíciu manželstva odmietla byť dodávateľom kvetín na teplú svadbu. Alebo prípad pekára Aarona Kleina, ktorý bol nútený zavrieť svoj biznis, lebo nechcel upiecť svadobnú tortu pre dve lesbičky.
Takéto kauzy sa nevyhýbajú ani Európe. Pred pár mesiacmi preletel médiami prípad starostu francúzskej obce Arcangues. Po tom ako socialistická vláda navzdory bezprecedentným masovým protestom verejnosti pretlačila manželstvá osôb rovnakého pohlavia stal sa Jean-Michel Colo prvým starostom, ktorý sa odmietol podrobiť novému predpisu. Odmietnutím sobášiť gayov sa vystavil hrozbe päťročného trestu odňatia slobody a pokuty vo výške 75 tisíc eur. Logika antidiskriminácie vytvára dokonca možnosť spraviť si z týchto žalôb špekulatívny biznis. Stačilo by cielene vyhľadávať napríklad svadobné služby, ktorých majiteľmi sú kresťania, nechať sa okázalo odmietnuť a potom žalovať.
Poviete si, že kompromisným riešením by mohla byť výhrada vo svedomí. No tieto záruky sú vratké. Vo Veľkej Británii David Cameron sľúbil anglikánskym i katolíckym biskupom, že po uzákonení homomanželstiev nebudú duchovní oboch cirkví musieť v kostoloch sobášiť osoby rovnakého pohlavia. V zákone sa naozaj nachádza právna poistka, chrániaca cirkvi. Avšak v auguste prišla správa, že dvaja teplí otcovia proste na svadbe v kostole trvajú a na cirkvi si ju vynútia hoci aj súdnou cestou. Nazýva sa to „otestovať silu zákonných záruk na súde“. Jeden z kritikov Cameronovho predpisu o tom pre denník Daily Mail vyhlásil: „Atrament na zákone ešte ani nezaschol a cirkvi už čelia súdnym žalobám. Varovali sme pána Camerona, že toto sa stane, hovorili sme mu, že robí sľuby, ktoré nebude schopný dodržať. Nepočúval nás a nezaujímalo ho to. On vytvoril tento zmätok...“
Klzký svah alebo salámová taktika?
Pri slovách „varovali sme pána Camerona“ sa oplatí zastaviť. Keď sa na Slovensku diskutuje o manželstvách osôb rovnakého pohlavia, často od zástancov ich zavedenia zaznieva, že varovania konzervatívcov pred nezamýšľanými dôsledkami tohto inštitútu sú len strašením. Prípadne sa trochu sofistikovanejšie povie, že ide o omyl v úsudku, ktorému sa hovorí „slippery slope“ (klzký svah). Ide o akúkoľvek úvahu, podľa ktorej malá počiatočná zmena povedie k reťazcu udalostí s citeľnými dôsledkami. Logickým klamom je to preto, že oná predpokladaná reťaz udalostí samozrejme nemusí nastať. Sú teda varovania odporcov homomanželstiev príkladom logického omylu klzkého svahu? Som presvedčený, že nie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.