Minulú sobotu držali stovky tisíc katolíkov po celej zemi pôst za pokoj v Sýrii. Vyzval ich k tomu pápež František. Blížil sa sobotný večer a rozmýšľal som, čo si asi sekulárny svet myslí o takomto geste. Ako by asi rozumný, tolerantný, ale nenábožensky založený človek reagoval, keby mu niekto povedal, že naozaj verí, že niečo také môže Sýrii pomôcť? Mnohí by sa tomu vysmiali, iní by možno nechápavo pokrútili hlavou. Našiel by sa však niekto, kto by si - bez viery v Boha - myslel, že to Sýrii môže naozaj pomôcť? Neviem.
Silvester Krčméry (1924-2013) bol mužom, pre ktorého bola náboženská motivácia najsilnejšou zo všetkých. Veril, že svet mení to, či a ako veríme v Boha, a ako dôslední sme v realizovaní tejto viery.
V sekulárnej dobe je to azda až nepochopiteľný jav. Absurdnosť. Veď ako môže logika a vývoj dejín súvisieť s tým, či sa niekto niekde modlí?
Ľubomír Lipták, najlepší slovenský historik druhej polovice 20. storočia, v svojich esejach a knihách vnímal ako určujúce ekonomické, občas politické sily. Oni rozhodovali o vojnách a mieri, pokroku a úpadku. V Európe, aj na Slovensku. Náboženstvo bolo pre neho niečo okrajové, skôr súkromná, než verejná vec. Lipták bol výborný historik, a predsa sa v tomto osudovo mýlil. Slovenské 20. storočie nie je možné pochopiť bez významu náboženstva. Jedným z najväčších dôkazov je práve zosnulý Silvester Krčméry.
Narodil sa v Trnave, neskôr žil v Banskej Bystrici a Bratislave. Vyštudoval medicínu, ale jeho povolaním sa stalo niečo úplne iné. Život mu zmenil Tomislav Kolakovič, chorvátsky jezuita, ktorý na Slovensku vychoval a zorganizoval generáciu katolíckych vysokoškolákov, ktorí sa neskôr stali základom podzemnej Cirkvi a slovenského disentu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.