Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako Facebook škodí vzťahom

.martin Hanus .názory

Der Spiegel sa pripravuje na koniec facebookovej doby – ale to až na záver. Predtým o podliezavosti nemeckých novinárov voči svojej kancelárke alebo o predvolebných programoch CDU a FDP, ktoré majú šancu viesť Nemecko a eurozónu aj nasledujúce štyri roky. Viac v mojom pravidelnom Nemeckom diári.

Wolfgang Münchau z Financial Times, jeden z najbystrejších ekonomických komentátorov súčasnosti, postupne rozoberá na svojom blogu v Spiegli predvolebné programy hlavných partají. Lepšie povedané, rozbíja ich na franforce: v prípade Merkelovej CDU komentátora najviac dorazila programová téza: „Dosiahnuť, aby bolo Nemecko fit pre digitálnu budúcnosť.“ Ako píše Münchau, „digitálna budúcnosť by bola dobrou témou pre volebný boj v roku 1994, keď Helmut Kohl bubnoval za analógovú televíziu s vysokým rozlíšením. Vtedy by bola požiadavka zaviesť počítače na školách ešte ako-tak originálna. Ale v predvolebnom programe druhého desaťročia 21. storočia je nevýslovne mdlá.“

Münchau sa tiež vysmieva z nemeckého sebauspokojenia, s ktorým CDU kladie Európe za vzor tamojšiu konkurencieschopnosť a systém duálneho vzdelávania: „To všetko mi pripomína večne v kruhu sa točiace diskusie o najlepšom hospodárskom modeli. V 80. rokoch bol takým japonský. Potom americký. A teraz nemecký. O desať rokov budeme zrejme oslavovať grécky hospodársky zázrak.“

Münchau si ešte väčšmi odpľul pri programe spoluvládnucich liberálov z FDP (zo slovenských politikov sa s nimi najviac priatelí Richard Sulík). FDP síce podľa Münchaua netrepe všeobecné frázy („Hier wird nicht geschwafelt“), je naopak konkrétna, ale je natoľko zajatá vo falošnom videní sveta, že komentátor nevdojak zatúžil po „zmätených floskulách (...) o digitálnej budúcnosti“. 

FDP vraj neodôvodnene straší hrozbou inflácie a rozširuje „konzervatívnu lož o našej trpkej historickej skúsenosti“, ktorú vyvolala inflácia 20. rokov – Münchau namieta, že nástupu nacistov bezprostredne predchádzala deflácia. Liberálom tiež predhadzuje, že nerozumejú základným pojmom, bez ktorých sa nedá v eurokríze orientovať: inflácie sa desia v domnienke, že kvôli aktivitám centrálnych bánk rastie množstvo peňazí v obehu. „Lenže je to naopak. Množstvo peňazí v obehu všade viazne,“ píše novinár a objasňuje, že to, čo narastá, je v skutočnosti monetárna báza, teda bilančná suma centrálnych bánk.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite