Zločin v Lidicích, ktorý sa začal v noci z 9. na 10. júna 1942, sa dostal aj pred medzinárodný tribunál v Norimbergu, súdiaci nacistických vojnových zločincov. Niektorí hlavní iniciátori aj vykonávatelia zločinu boli súdení i odsúdení krátko po vojne v Nemecku i v Československu.
Známe je, že príčinou vyhladenia Lidic bol banálny milostný list Lidičana Václava Říhu, s ktorým snaživý a desaťmiliónovej odmeny chtivý „malý český udavač“ išiel na gestapo, a zistenie, že dvaja Lidičania, Josef Horák a Josef Stříbrný, slúžili v Britskom kráľovskom letectve (RAF), kde Stříbrný absolvoval paradesantný výcvik. Nacisti boli presvedčení, že práve lidický parašutista bol aktérom zabitia Heydricha. Omyl po zistení úkrytu skutočných parašutistov v Prahe napokon i priznali – lenže v tom čase už Lidice neexistovali a väčšina ich obyvateľov nežila.
V čom je však v prípade Lidic zločinnosť komunizmu po februári 1948? Jej korene siahajú do júna 1945, keď sa na mieste Lidic uskutočnila prvá spomienka na tragédiu. Na rozdiel od preživších lidických žien a detí príslušníci československej 311. bombardovacej perute RAF, palubný strelec Horák a navigátor Stříbrný, ktorí sa dožili konca vojny v službách RAF, neboli doma vítaní.
Aj keď sa už vedelo, že to nie je pravda, mnohí oficiálni predstavitelia vznikajúceho nového spoločenského a politického systému v Česku dávali otvorene najavo, že Horák a Stříbrný sú za lidickú tragédiu zodpovední. Situácia sa vyhrotila natoľko, že pri budovaní nových Lidic na konci štyridsiatych a začiatkom päťdesiatych rokov, keď sa stavalo 150 domov pre tých, čo prežili, Horákovi a Stříbrnému domy odmietli postaviť (ich rodiny boli tiež vyvraždené a rodné domy zničené).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.