Daniel Lipšic bol najdlhšie pôsobiacim podpredsedom KDH v dejinách hnutia. Mohli za to dve veci. Tou prvou bola jeho odbornosť a kompetentnosť, ktorá prekračovala hranice práva. V hnutí vynikal a patril na vrchol. Vedeli to Čarnogurský s Palkom a Mikloškom, ktorí Daniela v minulosti podporovali, ale aj Hrušovský a Figeľ, ktorí sa ho skôr obávali, ale rešpektovali ho.
Tou druhou vecou, prečo bol Lipšic tak dlho podpredsedom KDH, bol jeho vzťah k moci. Lipšic patril k vedeniu strany nielen vtedy, keď strana hrala prvú ligu, ale aj keď upadala, či – ako to nazval jeden Lipšicov poradca – „hnila“.
Keď v júni 2007 Pavol Hrušovský porazil Vladimíra Palka, časť ľudí, ktorí boli v Palkovom tíme ďalej nekandidovala. Podstatou celej Palkovej kampane bolo totiž presvedčenie, že ryba smrdí od hlavy a ak sa malo KDH zmeniť, musel sa zmeniť predseda. To sa nestalo, a preto stratilo zmysel kandidovať na funkciu podpredsedu.
Lipšic to samozrejme vedel. Rozhodol sa však inak.
Deň pred snemom ho oslovil Hrušovský a požiadal ho, aby na podpredsedu kandidoval, aj keď Palko prehrá. A Lipšic to spravil. Jeho protikandidát dokonca odstúpil a Lipšic sa stal opäť podpredsedom.
Bolo to osudové rozhodnutie. Daniel Lipšic podpredsedal strane, ktorá hnila ešte viac a ešte rýchlejšie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.