Pre členov KDH je to veľký moment. Od roku 1997, keď vznikla volebná kandidátka piatich strán SDK, respektíve od roku 1999, keď sa časť bývalých členov KDH vrátila do svojej strany, je to prvýkrát, čo je hnutie silnejšie, ako Dzurindova strana, ktorá chcela KDH kedysi zničiť.
Pravda, treba si ešte počkať, či prieskumy potvrdia aj voľby a či Ján Čarnogurský neostane stále jediným predsedom KDH, ktorý bol aj lídrom pravice. Uvidíme v marci.
Tento triumf má však jednu chybičku krásy.
KDH je síce v prieskumoch pravicovým lídrom, nie je to však vďaka jeho rastu, ale vďaka percentuálnemu prepadu všetkých ostatných. Ak to tak dopadne aj 10. marca a KDH bude lídrom pravice s 240 tisícmi hlasov (zisk z roku 2002, najväčší po odchode Jána Čarnogurského), tak to bude trochu smutné víťazstvo.
Ak to vôbec bude nejakým víťazstvom, bude to víťazstvo Jána Čarnogurského. Presnejšie značky, ktorú tento vysmievaný muž založil a ktorá prežila naozaj kadečo.
Ale vráťme sa do roku 2012.
Čo nám vedenie KDH ponúka? Ako vlastne chce viesť pravicu?
Prekvapivo, tých scenárov je hneď viacero.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.