Áno, aj tu všetci hovoria o Slovensku. "Asi by sme fakt nemali ísť do tej EU," vraví mi moja islandská "mama" Arna (bývam v jej dome vo Vesturbaer vždy keď som v Reykjavíku, stal som sa súčasťou rodiny, kamarátom jej detí, dokonca aj čierny labrador Dimma krúti chvostom, keď ma vidí). A ešte tvrdí, že to hovoria "všetci" a myslí tým svojich priateľov a známych v Nemecku, kde často chodieva. Arne nejde do hlavy ako je možné, že keď pravidlá hry hovoria o tom, že niečo musí byť odsúhlasené VŠETKÝMI členmi eurozóny a jeden z nich to neodsúhlasí, tak to tí ostatní to nedokážu akceptovať. "Skončíte ako Írsko," hovorí Arna. "Budete musieť o eurovale hlasovať znovu a znovu, až kým ho neodsúhlasíte." Ja ju ubezpečujem, že tak dlho to zase v našej eurokrajinke trvať nebude.
Ale dosť o EU. Možno tomu zo severného Atlantiku nerozumieme.
"Zvonku vyzerá ako peniaze, no zvnútra to je duch a duša." Reč je o Harpe, najnovšom architektonickom skvoste Reykjavíku. Ten citát je z promo materiálu, ale nie je úplne od veci. Harpa je jedno z najviditeľnejších dedičstiev islandskej finančnej bubliny spred niekoľkých rokov. Keď Ostrov zbankrotoval (a predstavte si, život na ňom sa napriek tomu neskončil!), rozostavané monštrum rastúce čiastočne nad morom a čiastočne nad brehom zakonzervovali.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.