Ako novinára ma popri bežných kauzách, ktoré sa týkajú politiky, biznisu či justície, zaujíma najmä holokaust a zločiny komunizmu. Preto vždy, keď mám čas, vyhľadám ľudí, ktorí na vlastnej koži zažili zverstvá jednej či druhej totality. A potom sa hodnú chvíľu spamätávam z toho, čo som počul.
Pred dvoma rokmi bolo 20. výročie nežnej revolúcie. Už dlho ma hnevalo, že bývalí politickí väzni, ktorí trpeli v Ilave, Leopoldove či Jáchymove, majú napriek zmene režimu nižšie dôchodky ako bývalí príslušníci ŠtB, z ktorých mnohí sa na týraní ľudí ako Noskovič osobne podieľali.
Preto som sa rozhodol, že o tom napíšem a oslovil som Karola Noskoviča. Jeho smutný príbeh sa začal v roku 1951, v tom čase mal krátko pred maturitou. Keď sa raz večer Noskovič vracal z kina domov, zatkli ho dvaja eštebáci. „Dali mi na ruky putá, priviazali ma o stoličku, opreli pištoľ o hlavu a pýtali sa na údajnú protištátnu činnosť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.