Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

T.U.R.I.S.T.A.

.juraj Kušnierik .názory

"Som turista, turista, turista, turista, T.U.R.I.S.T.A." Ten refrén známeho Vecovho tracku mi znel v hlave, keď som stúpal na vrchol Baranca.

Juraj Kušnierik

V priebehu roka trávim vždy niekoľko víkendov v Žiarskej doline, kde má jeden zo svojich koreňov rodina mojej manželky. Žiarska dolina je v Roháčoch. Roháče sú podľa môjho názoru najkrajšie slovenské pohorie: sú divoké, nie sú preplnené turistami, kopce a doliny majú pekné názvy (Plačlivô, Parichvost, Smutné sedlo, Skriniarky...) a hlavne sa v nich cítim tak trochu doma. A tak mi v slnečné sobotné ráno napadlo, že by som sa mohol ísť prejsť na Baranec.
Je to masívny kopec na východnej strane Žiarskej doliny. "Choďák", povedala by moja sestra - horolezkyňa s jemným pohŕdaním v hlase. To znamená, že počas výstupu nevisíte na jednej ruke nad priepasťou (zatiaľ čo druhou sa márne snažíte uchopiť lano a zacvaknúť naň karabínu) a že všeobecne používate viac nohy ako ruky.
Tri hodiny a tridsať minút na vrchol. To bolo napísané na prvej tabuľke v doline. Vyrovnaným krokom himalájskych šerpov som sa vydal po značke. Asi po desiatich minútach rozvážnej chôdze sa objavila druhá tabuľka: tri hodiny a tridsaťpäť minút! Uistil som sa, že idem správnym smerom (teda do kopca) a snažil som sa vnímať krásy prírody.
V lese som bol sám, keď som si odkašľal, ozývalo sa to.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite