Terorizmus sa týka všetkých. Kedykoľvek a všade. Aj obyvateľov bezvýznamnej krajinky v „závetrí“ svetových udalostí. Neveríte? Aj bodrý Slováčisko a hrdina internetových diskusií, ktorý nikdy neopustil svoju dolinu má predsa blízkych, ktorí cestujú. Cez Viedeň, cez Londýn, cez Moskvu. Som zdesený, ako málo si teraz uvedomujeme, že prvýkrát boli teraz tak blízko smrti ľudia, ktorých všetci poznáme, máme ich radi a – to najmä – bojíme sa o nich. (Kolegovia, nepoužívajte prosím aspoň teraz to odporné slovo celebrity.)
Terorizmus, aspoň v mojom prípade, paralyzuje myseľ, ktorá sa nezmôže pri pohľade na rozmetané telá a vyštvorčekované odtrhnuté hlavy na obrazovke ani na slovo. Ani na to obligátne preboha. Je to esencia hrôzy, pri ktorej všetko – aj film či divadlo – bledne. Aj vy ste mohli byť jedným z tých tiel. Chápete?
Terorizmus je, keď cestujete vlakom (metrom, autobusom, lietadlom), myslíte na dobrú kávu či zajtrajšiu pracovnú poradu, naraz sa ozve ohlušujúci výbuch. Smrad, ticho, nárek. Po chvíľke cítite čosi teplé. Je to krv. Vaša alebo krv ľudí naokolo.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.