Bol to jeden z najpríjemnejších a (zároveň) najzaujímavejších rozhovorov, aké sme kedy robili.
Spolu so Števom Hríbom a fotografkou Jarmilou Uhlíkovou sme jedného zamračeného dňa v roku 2008 prišli do bytu blízko viedenského Belvedera. Privítali nás veľmi láskaví starí manželia. Kým sme prišli k veci, prezerali sme si platne, ktoré zapĺňali celú jednu stenu obývačky (opery, symfónie a veľa, veľa jazzu, v prehrávači bol album Cigánskych diablov) a rozprávali sme sa o zvieratách, ktoré mali manželia Polanskí zjavne radi (býval s nimi veľký papagáj).
Potom nám pán Pavol Polanský rozprával o svojom živote.
Detstvo na Hlbokej ulici v Bratislave, český vojenský kapelník, vďaka ktorému sa mohol rozvinúť jeho hudobný talent, veľa hudby.
Potom vojna. Pavol Polanský sa vtedy ešte volal Pavol Feldman a to stačilo na to, aby ho mesto, kde bol doma zo seba spolu s ďalšími Židmi poslalo na smrť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.