Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koniec regulácie nájmov? Asi nie

. .názory

Riešenie (de)regulácie nájmov v reštituovaných domoch je čosi ako výstavba vzdušných zámkov. Vláda opäť deklarovala konečné riešenie spôsobom sebe vlastným: vypustila balónik a reálne kroky k zmene prehodila na plecia ďalšej vláde. Neriešenie však zaváňa novými rozbuškami.

„Ako je možné, že sa s tým desať rokov nepohlo?“ rozhorčoval sa denník Národná obroda v roku 2001 nad tým, že štát stále nevyriešil náhradné bývanie pre regulovaných nájomníkov. V roku 2009 môžeme k súčtu premrhaných rokov spokojne pridať takmer ďalšiu dekádu. 

Ignorácia problému, s ktorým nepohla žiadna ponovembrová vláda, len poukazuje na skutočné zmýšľanie tunajších politických elít: zásady demokracie sa plnia vtedy, ak vyhovujú a ak sa preň nájdu voľné zdroje v rozpočte. Ak sa zdroje a vôľa riešiť problém nenájdu, tak sa pokojne siahne aj na ústavné práva majiteľov nehnuteľností, ktorým kedysi majetok zhabal totalitný režim. Dnes majú síce svoj majetok naspäť, no nemôžu s ním slobodne narábať, pretože spolu s majetkom získali aj „sociálne odkázaných“ nájomníkov. 

Nechceme riešiť jednu nespravodlivosť vytváraním druhej, to je dnešný postoj Roberta Fica. Lenže konateľ krivdy je v oboch prípadoch štát. Katarziu neprinieslo ani septembrové uznesenie vlády, podľa ktorého majú ministerstvá výstavby a financií pripraviť návrhy zákonov na riešenie problému s nájomníkmi do konca roku 2010. Vládne uznesenie navrhuje problémovým nájomníkom postaviť náhradné byty. Či na ne budú peniaze, však nie je isté.


.mínové políčko 

Socialistickí plánovači sa o väčšinu ľudí postarali sídliskovou výstavbou, a nájomcovia panelákových bytov si po roku 1989 mohli odkúpiť byty za zostatkové ceny do osobného vlastníctva. Situácia nájomníkov obývajúcich staré znárodnené byty zaváňala problémom a pripomínala mínové pole. 

Reštitučný zákon vrátil majetky pôvodným majiteľom, no už pri jeho príprave sa vedelo, že byty sa vrátia aj s nájomníkmi, ktorých nie je kam vysťahovať. Voľných bytov v tom čase na trhu nebolo. Bola to dôležitá otázka, ktorú mal štát vyriešiť už v začiatkoch slobodného kapitalistického fungovania. „Bola to doba, v ktorej sme museli riešiť dôležitejšie veci,“ tvrdil Ján Čarnogurský, ktorý viedol vládu začiatkom deväťdesiatych rokov. V čase transformácie ekonomiky teda riešenie nájomníkov v reštituovaných bytov nebolo prioritou, išlo o príliš marginálny problém a nezaujímavú skupinu ľudí. Odvtedy si Slovensko pred sebou už len tlačí balvan, ktorý sa nezmyselne nabaľuje o potenciálne pokuty zo Štrasburgu. Tie môžu riešenie kruto predražiť. 


.sociálna ochrana? 

K ochrane nájomníkov sa po prijatí reštitučného zákona prijala desaťročná ochranná lehota. Počas nej majiteľ reštituovaného majetku musel rešpektovať nájomníka a nezvyšovať mu nájomné. Čas sa mal využiť na hľadanie náhradných riešení, no zabudlo sa na ne a termín dávno vypršal.   

A tak sa jediným riešením problému stalo pre všetky vlády odďaľovanie konečného riešenia a čakanie na to, že to urobí dakto iný. V roku 2007, keď poslankyne za HZDS oddialili dereguláciu nájomného do roku 2010 – a dnes je tento termín fakticky ešte ďalej –, bol oddialením iných pokusov ešte z roku 2005.
 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite