V pražskej štvrti Trója stála dlhé desaťročia celkom pekná vila, poeticky nazvaná Milada. Komunisti ju zrejme zobrali pôvodnému majiteľovi, po páde komunizmu sa o ňu nikto neprihlásil a tak zostala vo vlastníctve štátu, konkrétne Ústavu pro informace ve vzdělávání. Ten sa niekedy v deväťdesiatych rokoch rozhodol vilu zbúrať. Tu prichádzajú na scénu squatteri, ktorí rozpoznali v starom dome užitočnosť a krásu a jednoducho sa doňho nasťahovali. Vilu Milada tak zachránili pred búraním. Zaslúžili by si za to pochvalu. Aj za to, že zo "svojho" domu urobili kultúrny priestor: organizovali sa tu koncerty, vytváralo sa tu umenie. Kľudne ich pochváľme, lebo už ich príliš chváliť nebudeme.
Medzitým sa doba zmenila a ústav, ktorý bol majiteľom budovy sa rozhodol predať ju. Squatteri, teda mladí anarchisti, ktorí majú pocit, že sa môžu v akomkoľvek prázdnom dome slobodne usadiť, však odmietli Miladu opustiť. Zdá sa to neuveriteľné, ale zarytí nepriatelia kapitalizmu, bohatstva a osobného vlastníctva začali túto lukratívnu nehnuteľnosť považovať za svoj - prepytujem - majetok a na záujem radových občanov, ktorí ju cez štátny Ústav vlastnili sa zvysoka, teda konkrétne zo strechy, vykašľali.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.