zhruba každého pol roka musí Vladimir Putin nakresliť novú „červenú čiaru“, pretože Západ prekročil tú pôvodnú. Napadnutej Ukrajine sme nemali pomáhať s muníciou, potom so stíhačkami, potom s raketami dlhého doletu, potom s povolením pre rakety dlhého doletu na útok na ruské územia. Všetko kvôli potenciálnej jadrovej vojne, ktorá nikdy neprišla. A tak je na mieste otázka, akú hrozbu Rusko reálne predstavuje?

vojenská veľmoc  

Skôr, ako sa dostaneme k pompéznym demonštráciám jadrovej sily, skúsme zhodnotiť, čo Rusi demonštrujú už štvrtý rok na ukrajinskej pôde – v konflikte, ktorý mal pôvodne trvať niekoľko dní. 

Ich vpád na ukrajinskú pôdu bol čisté fiasko. Trapas na hostomeľskom letisku vystriedala 60 kilometrová kolóna podvyživených ruských vozidiel a vojakov. Rusi svojho protivníka jednoducho podcenili – ich propaganda a imidž vojenskej veľmoci, ktorý vysielali do sveta, fungoval len dovtedy, kým im verili aj oni sami. 

Je pravda, že front jemne tlačia vpred – teraz je kľúčový napríklad ich tlak na Pokrovsk. Ale nie je to zadarmo. Výdavky na vojnu stúpli natoľko, že Kremeľ dnes na bombardovanie ukrajinských škôl a nemocníc míňa viac než na údržbu vlastných. Hýbať frontom v ére dronovej „kill zóny“ nie je jednoduché – za každý štvorcový kilometer ukrajinskej pôdy v tomto roku Rusko obetovalo približne 100 až 150 vojakov. Okrem toho ukrajinské útoky na ruskú energetickú infraštruktúru spôsobujú dlhé kolóny na ruských čerpadlách, a v kombinácií s novými európskymi a špeciálne Trumpovými sankciami prilievajú olej do už tak rozbúrenej inflácie. Ruské úrokové sadzby sú dnes na úrovni 16,5%.