Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ústava, neutralita a na čo má lepšie Slovensko

.štefan Hríb .názory .editorial

Predseda vlády po ústavnej pasci na rozbitie opozície oznámil, že oficiálne uprednostňuje neutralitu Slovenska. V preklade to znamená pokyn voličom, aby hlasovali za vystúpenie z NATO. Všetko by nám malo byť jasné. Ale nie je.

Štefan Hríb

neutralita Slovenska znamená podriadenie sa komusi neznámemu, kto by ju garantoval, a súčasne astronomické zvýšenie výdavkov na vlastnú obranu. Dôsledky premiérových slov sú ale omnoho tragickejšie. Kto v tejto časti sveta nie je chránený spojeneckým záväzkom slobodných krajín, padá automaticky do ruskej sféry vplyvu. A v nej sa nehľadí na suverenitu ani územnú celistvosť „neutrálnych“ krajín. V nej sa poslúcha alebo čelí okupácii a strate území. Dôkazom je Gruzínsko, Moldavsko a od roku 2014 aj Ukrajina. 

Až sem sme po testovacích úvahách o opustení EÚ a Číne či Vietname ako vzoroch dospeli, takto vyzerá sľubovaná cesta na bielom koni do pekla, toto je ďalší, doteraz najdramatickejší únos štátu od roku 1989.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite