pred pätnástimi rokmi vyšiel v časopise The Economist článok o tom, že čím sú ľudia starší, tým sú šťastnejší. Text (ktorého preklad je súčasťou našej témy) vyvolal značnú pozornosť, patril k najčítanejším a The Economist sa k nemu vrátil aj v nasledujúcich rokoch. Otázka, ktorú si chceme v súvislosti s týmto článkom položiť, znie takto: Môžu byť starší ľudia šťastní aj dnes, keď sa svet zjavne vymkol z kĺbov a nedáva veľa dôvodov na pokojné a spokojné prežívanie staroby?

Kam sme sa to po prvom štvrťstoročí nového tisícročia vlastne dopracovali? Najrozľahlejšej krajine sveta vládne masový vrah, najľudnatejšej krajine sveta vládne komunistická strana, najslobodnejšej krajine sveta vládne bláznivý narcis a u nás predseda vlády verejne sníva o zmene demokracie na autokraciu. Generácie Novembra by sa pritom mali dnes nachádzať vo veku rastúceho šťastia. Naozaj na to majú dôvod?

všeobecné poznámky

Otázku môžeme ešte vyostriť, ak vezmeme do úvahy názor vyskytujúci sa nezanedbateľne často medzi mladšími generáciami: staršie generácie vraj priviedli planétu do takého stavu, v ktorom je nezodpovedné mať deti. Ak by to bola pravda, potom by sme sa nemali pýtať, či majú staršie generácie dôvod byť relatívne šťastné.