Zvolenie Martiny Flašíkovej do čela „verejnoprávnej“ televízie a rozhlasu nie je prehrou slobodných médií. Je to výsledok mečiarovského uvažovania vlády a súčasne dôsledok našej dlhoročnej neschopnosti vybudovať čosi tak odolné ako ČT. Ale slobodné médiá si ani táto vláda podrobiť nedokáže.
Vypočujte si audio nahrávku
keď v Československu padol komunizmus a potom sa rýchlo rozdelil štát, nové české médiá mali pred slovenskými veľký náskok. Mohli čerpať z rozvinutého samizdatu, širšie zakoreneného kritického myslenia a tiež zo zázemia Československej televízie a rozhlasu.
Bolo to cítiť – české médiá rozumeli, čo je to sloboda, trhová ekonomika a slobodný Západ, tie slovenské to všetko buď väčšinovo odmietali, alebo len placho spoznávali. Podpísalo sa to na atmosfére v oboch krajinách, na rýchlosti reforiem – a aj na vzťahu k verejnoprávnosti.
dva verejnoprávne svety
Zatiaľ čo Česká televízia a Český rozhlas budovali svoje značky rastúcou kvalitou a odvážnou snahou o nezávislosť, ich slovenské náprotivky sa okamžite stali korisťou aktuálnych mocí. Od mečiarizmu až po dnešok majú STV a SRo mnohé podoby, logá a názvy, ale až na krátke výnimky sú to prevodové páky vlád, nie verejnoprávne subjekty.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
