Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hríb, Mojžiš: Kto nás oslobodil?

.štefan Hríb .martin Mojžiš .názory .téma

Diskusia, ktorá sa na Slovensku ešte aj 35 rokov po Novembri 1989 vedie o ruskej stope v našej modernej histórii, je neuveriteľná. Ako môže niekto pochybovať o negatívnom vplyve totalitnej Moskvy na náš život? A prečo sa to dodnes deje?

Štefan Hríb

istá zákernosť otázky, kto nás v roku 1945 oslobodil, spočíva v dlhodobom spore komunizmu a nacizmu. Oba neľudské ideologické systémy si chceli podrobiť svet a oba sa na tom v prípade Poľska a ďalších štátov ešte pred druhou svetovou vojnou aj dohodli. Len neskorší útok hitlerovského Nemecka na stalinistické Rusko spôsobil, že naša optika je dodnes posunutá v prospech napadnutej Moskvy – a víťazné ťaženie Červenej armády cez veľkú časť východnej a strednej Európy na konci vojny túto optiku ešte posilnilo. 

Keďže nemeckú armádu odtiaľto za veľkých strát vytláčali sovietski vojaci (špeciálne na Slovensku to boli popri Rusoch vo veľkej miere Ukrajinci a tiež Rumuni), otázka, kto nás oslobodil, sa zdá nadbytočná. Ale nie je. Naopak, je kľúčová pre pochopenie mnohých otázok súčasnosti vrátane ruskej agresie na Ukrajine.

podoba oslobodenia

Československo patrilo pred druhou svetovou vojnou k najvyspelejším demokraciám sveta a v ekonomickom rebríčku bola Prvá ČSR medzi 12 svetovými premiantmi. Po druhej svetovej vojne sa však Československo začalo prepadávať, až z demokracie a výkonnej ekonomiky neostalo prakticky nič.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite