USA majú svoje vnútorné problémy, ktoré by sa nemali bagatelizovať. Aj preto a práve preto, že vplývajú na to, ako sa významná časť americkej verejnosti stavia k zahraničným vojenským angažmán, obchodným zmluvám, ekonomickým záväzkom či vymáhaniu zahraničných pohľadávok. Táto skutočnosť neospravedlňuje určité rozhodnutia a výroky prezidenta Trumpa a jeho administratívy. Môže však čiastočne (len čiastočne) osvetľovať dôvody, prečo sa dnešná administratíva správa tak ako sa správa – vo viacerých položkách domácej aj zahraničnej politiky. Opakujem, nie je to ospravedlnenie. A nie je to ani dobrá správa. Iba ak pre mocnosti, ktoré majú záujem demontovať stávajúci svetový poriadok, ako Rusko, Čína, severná Kórea, Irán. 

mentalita obliehaných

USA sa dnes zjavne necítia na to, aby vykonávali funkciu svetového policajta aj vo východnej Európe, aj na strednom východe, aj v Indo-pacifickom regióne aj na ďalších miestach. Plus vlastná juhozápadná hranica – v tomto bode sa dá dobre demonštrovať, ako vplývajú domáce problémy americkej superveľmoci na jej zahraničnú politiku, aj ako sa v dôsledku toho v Amerike prelínajú témy domácej a vonkajšej bezpečnosti. 

Pocit vratkej pozície sa môže prejavovať aj v tom, ako Trumpovi ľudia neustále opakujú slová o jeho nenahraditeľnosti pre skončenie vojny na Ukrajine. Možno to čítať aj ako úzkostlivé pesimistické naliehanie: svet musí akceptovať Ameriku s jej dnešným prezidentom ako poslednú oporu svetovej bezpečnosti, lebo čoskoro tu už žiadna ďalšia opora nebude.