ako chlapci z petržalských dvorov sme pri sídliskovom hokeji napodobňovali Petra Šťastného a návšteva vypredaných zápasov Slovana bola podstatnou časťou našich životov. Keď Peter v roku 1980 emigroval, zrútil sa nám svet. Vzhľadom na komunistické ostnaté drôty na hraniciach sme vedeli, že ho už nikdy neuvidíme. Strih – rok 2010, olympiáda vo Vancouveri, spolu s Martinom Mojžišom sedíme v lóži Petra Šťastného, ktorý nás dvoch sprevádza legendárnym semifinále Slovenska s Kanadou.
Ako chlapci z petržalských dvorov sme hltali program Ktosi je za dverami a mnohé dialógy Lasicu so Satinským sme vedeli naspamäť. Boli to pre nás nedosiahnuteľní králi. Strih – koniec 90. rokov, Domino a .týždeň, oni dvaja mi posielajú svoje texty, Jula veziem na naše spoločné diskusie s občanmi a s Milanom si tykám.
Ako chlapci zo sídliska sme vedeli, že v dome oproti býva dlho väznený kňaz a že za ním chodí František Mikloško, ktorý stál za legendárnou Sviečkovou demonštráciou. Strih – nástup mečiarizmu a onen František Mikloško, spolu s Petrom Zajacom a viacerými ľuďmi Novembra, patrí odvtedy medzi ľudí, ktorým bežne volám, s ktorými večeriame a ktorí spoluurčujú môj život.
A tak to mám so všetkým – vďaka Mirovi Šatanovi som sa fyzicky dotkol Stanley Cupu, vďaka Vladovi Weissovi som sa dotkol trávnika vo Wembley, vďaka Slobodnej Európe a Ivanovi Hoffmanovi som obedoval s Karlom Krylom a lyžoval sa s Agnešou Kalinovou a Lýdou Rakušanovou (to je ten rozhlasový hlas z Kolju), vďaka Lidovým novinám a Československému rozhlasu som sa striedal v komentovaní s Pavlom Tigridom či Ludvíkom Vaculíkom a neskôr na Pohode moderoval Václava Havla.
To všetko sú mimoriadne nepravdepodobné veci. Rovnako ako veľmi osobná a mnohoročná priazeň čitateľov .týždňa a divákov Pod lampou, ktorá nám umožnila prežiť všetky trápenia, ekonomické krízy a aj fauly moci. Rovnako ako tvorivosť a výdrž kolegov z .týždňa, rovnako ako veľkorysosť majiteľov .týždňa, rovnako ako priateľstvo umelcov, lekárov, vedcov, novinárov, športovcov, hláv štátu či neznámych kamarátov, s ktorými v .klube pod lampou jeme domáce polievky.
Teraz, keď znovu hrozí pád Slovenska do ruskej sféry vplyvu, už ako poučený 60-nik viem, že táto komunita ľudí, táto tatarkovská Obec Božia neuhne, a viac Slovensku netreba.
Ďakujem.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.