problém má kontext presahujúci hranice Slovenska. Spomeňme v tejto súvislosti spor v európskom parlamente okolo znenia uznesenia o podpore Ukrajiny pri obrane pred ruskou agresiou. Europoslankyňa Miriam Lexmann (ktorej záslužnú angažovanosť v oblasti ľudských práv nemožno spochybniť) odmietla hlasovať za dokument ako celok s poukázaním na jej bod 15 obsahujúci formuláciu, ktorú pokladá za výzvu na liberalizáciu prístupu k potratom. 

Lexmann za to zožala vlnu kritiky, nielen ľavicovej. Ide nepochybne o záležitosť, v ktorej najbezpečnejšie stanovisko je nezaujať žiadne stanovisko (najmä pre alibistu). Nech by však kritika na adresu Lexmannovej rozhodnutia bola akokoľvek oprávnená, neodprace zo stola otáznik nad oprávnenosťou snáh progresívcov využívať spoločné, široký konsenzus vyžadujúce iniciatívy a deklarácie na presadzovanie vlastných programových bodov a ideologických tém. A podobné strety nepriamo naznačujú aj možnosť ďalšieho rozkolu v európskych stranách napravo od stredu.